O šťastí a hodnotách :-) alebo o podmienenom šťastí

Ale nie len o tom. Nechcem rozoberať, čo šťastie znamená pre každého z nás, čo to je, akú má formu a podobu,  ale tým, kedy ho očakávame, kde a za akých podmienok a ako si ho vieme udržať.

Určite ste už počuli niečo podobné: ”Keď dostanem vysnívanú prácu, keď vyhrám lotériu, keď precestujem svet, nájdem si ženu, postavím dom…..potom budem šťastný/á…..Keď dosiahnem to čo chcem, budem šťastný!”.... A čo bude dovtedy? Aký to bude stav? Budeme šťastní, nešťastní….pološťastní? A čo ak nedostaneme od života čo chceme a už vôbec nie v predpokladanom termíne? Ja osobne poznám niekoľko manželských párov, ktorí podmienili svoje šťastie tým, že budú raz bývať v dome. Čo nasledovalo, keď ten dom postavili? Rozvod. Poznám ľudí, čo podmienili svoje šťastie dosiahnutím vysnívaného miesta v zamestnaní - vysnívaný job! Čo nasledovalo potom? Vyhorenie, rozvod, rozchod, výpoveď….Určite poznáte športovcov, ktorí obetovali svoj život a tiež  zdravie čakaniu na zázrak, ktorý sa nedostavil…A čo svadba s dlho hľadanou a vysnívanou princeznou, či princom?  Toto asi nepotrebuje v dnešnej dobe ďalší komentár.

Keď nedostaneme, čo chceme, trpíme…. Ale aj keď dosiahneme presne čo chceme, trpíme, pretože si to nemôžeme udržať večne a obavy, strach zo straty “šťastia” nás zožierajú celý život. V čom je teda problém? Ako je možné, že sa stále obávame o vlastné šťastie? Prečo je naše šťastie podmienené, či závislé od niečoho, či niekoho? Prečo si to šťastie nevieme uvedomiť, užívať a udržať? 

Ani ja nepoznám správnu odpoveď, ale doba a okolnosti ma nútia zamyslieť sa nad tým, či  šťastie nás ľudí nesúvisí aj s tým, aký je náš rebríček hodnôt. Až keď niečo dosiahnem, nadobudnem, “ochočím”, získam….až potom budem šťastný. Netvrdím, že nám to nevyčaruje úsmev na tvári, neroztancuje nás to, nepohladí naše ego a nezaženie to našu nočnú moru….Otázka však znie, do akej miery je to pre nás dôležité, akú skutočnú hodnotu to pre nás má, ak vieme a tušíme,  že je to len dočasné...Alebo keď vôbec netušíme, akú podobu to naše šťastie bude mať v cieli, v budúcnosti. Ja osobne pociťujem po dosiahnutí vysnívaného cieľa najprv veľkú radosť, šťastie, naplnenie a vzápätí prázdnotu a túto prázdnotu vypĺňam ďalším a potom ďalším cieľom. A vždy cítim nejaký hlad. Ako to máte vy?

Počuli ste už o malej šťastnej krajinke v Himalájach menom Bhután? Chudoba nie je v Bhutáne chápaná ako nedostatok peňazí, ale šťastia. Budhistické učenie vraví, že šťastie vychádza priamo z človeka a nachádza sa v mysli. Ak to človek pochopí, nájde svoje šťastie ako jednotlivec, ako národ, alebo celá populácia. Pekná rozprávka, však? Keď máte radi “rozprávky”, odporúčam vám film Pavla Barabáša Bhután - Hľadanie šťastia.

Ako si užívať šťastie keď viete, že sa práve teraz a ani v blízkej budúcnosti nechystáte na výlet do Bhutánu? Skúste si definovať, čo je vo vašom živote dôležité, hodnotné, nechajte sa inšpirovať  a  URČTE SI PRIORITY so “Život s koučom”.

Je to cesta, čo nám prináša šťastie v živote, nie jej cieľ..."Cesta je cieľ"